Tim Wiese, Paolo Maldini, Bixente Lizarazu, Leon McKienze a Fabien Barthez. Zdanlivo nesúvisiace mená, ale predsa majú niečo spoločné. Nie je to len ich futbalová minulosť, ale aj fakt, že sa po skončení kariéry venujú inému športu.
Tim Wiese
FOTO: noz.de
Za Werder Brémy odchytal v Bundeslige 194 zápasov. V roku 2010 sa dostal do záverečnej nominácie na majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike, do turnaja však nezasiahol. Po odchode z Werderu v roku 2012 odmietol možnosť kryť chrbát Ikerovi Casillasovi v Reale Madrid a podpísal kontrakt s Hoffenheimom. Zaň však odchytal len desať bundesligových zápasov, jeho výkony neboli podľa fanúšikov na požadovanej úrovni a stal sa terčom ich kritiky. „Bolo to ako v hororovom filme. Tlak bol neľudský. Vždy, keď sme prehrali, vyzeralo to, že to bola moja chyba. Nikdy by som to neželal žiadnemu hráčovi,“ spomínal Wiese na neúspešný angažmán pre theguardian.com.
Po ukončení kontraktu s Hoffenheimom sa v septembri 2014 rozhodol zavesiť kopačky na klinec. Po odídení z profesionálneho futbalového života zaznamenal Tim Wiese mohutný nárast svalovej hmoty. Masívnu postavu využil vo wrestlingu. Minulý rok v novembri debutoval v Mníchove v zápase pod záštitou spoločnosti World Wrestling Entertainment. „Keď som prestal hrať, v mojej najväčšej fáze som vážil 132 kilogramov a musel som mať šesť- až sedemtisíc kalórií denne,“ cituje Wiesea, ktorý mal počas brankárskych rokov váhu okolo 90 kilogramov, theguardian.com.
„The Machine“, ako znie prezývka Tima Wiesea vo wrestlingovom ringu, sa nedávno opäť postavil medzi tri žrde v súťažnom zápase. V ôsmej nemeckej divízii nastúpil na jedno stretnutie za SSV Dillingen. Klub síce prehral, ale na prítomnosti Wiesea, ktorý ešte hodinu po skončení duelu rozdával podpisy, napriek tomu získal. Z tohto zápasu Dillingen očakával zisk päťcifernej sumy. „Na prvom tréningu som premýšľal, prečo som prestal hrať tak skoro. Na môj prvý zápas po návrate to bolo v poriadku. Nikdy by ste nemali povedať nikdy. Pokojne by som mohol stále hrať v Bundeslige,“ konštatoval Wiese podľa foxsports.com.au.
Paolo Maldini
FOTO: sportal.it
Legendárny taliansky obranca a patriot A.C. Miláno, ktorému zasvätil celú kariéru. Počas 24 rokov v profesionálnom futbale zaznamenal množstvo veľkých výsledkov, súčet jeho úspechov na klubovej i reprezentačnej úrovni je obrovský. S futbalovými trávnikmi sa definitívne rozlúčil v roku 2009.
Pred niekoľkými dňami obletela športový svet správa, že sa Maldini, ktorý budúci rok oslávi okrúhlu päťdesiatku, kvalifikoval na tenisový challenger v Miláne. Na antukovom podniku Aspria Tenis Cup sa predstavil vo štvorhre so Stefanom Landoniom. „Paolo disponuje dobrým servisom a niekoľkými slušnými údermi,“ povedal na margo tenisových kvalít Maldiniho Stefano Landonio, jeho deblový partner a tréner v jednej osobe pre Il Tennis Italiano.
Profesionálny tenisový debut jedného z najlepších futbalových obrancov všetkých čias trval 42 minút. So svojím partnerom podľahli poľsko-nemeckému páru Bednarek-Pel hladko 1:6, 1:6. „Bolo to ako písať báseň po rokoch štúdia matematiky. Snažili sme sa tento okamih vychutnať, neočakával som, že by som v mojom veku mohol niečo podobné zažiť,“ hodnotil Maldini pre whoateallthepies a zároveň informoval, že jeho prvý profesionálny zápas bol zároveň posledným. Odôvodnil to nasledovne. „Hrám raz týždenne, pochádzam z iného športu, mám problémy s kolenami a sériu obmedzení, ktoré sú spôsobené neodvratným opotrebovaním z futbalu. Takisto nemám veľa času.“
Bixente Lizarazu
FOTO: spetteguless.it
Niekdajší ľavý obranca patrí do generácie francúzskych futbalistov, ktorí si v priebehu dvoch rokov vychutnali víťazstvo na majstrovstvách sveta a majstrovstvách Európy, pričom na svetovom šampionáte v roku 1998 sa zapísal aj do streleckej listiny, keď prispel k víťazstvu Francúzska 4:0 nad Saudskou Arábiou. Najlepšie roky svojej kariéry spojil s Bayernom Mníchov. V drese bavorského veľkoklubu zaknihoval šesť titulov v Bundeslige, päť nemeckých pohárov a taktiež i triumf v najprestížnejšej klubovej súťaži – Lige majstrov.
Profesionálnu činnosť ukončil po sezóne 2005-06. Na futbalovom dôchodku sa jeho vášňou stalo brazílske džiu-džicu. Je to druh bojového umenia či bojového športu, v ktorom sa dôraz kladie na boj na zemi. Džiu-džicu vzniklo z džuda a trénuje sa na účely sebaobrany alebo ako šport. Lizarazu súťažil dvakrát na majstrovstvách Európy v Lisabone v kategórii Senior 1. V roku 2009 získal prvé miesto, o rok neskôr skončil na tretej pozícii. V máji 2016 sa 47-ročný rodák z Saint-Jean-de-Luz stal držiteľom čierneho pásu.
Aj napriek zaneprázdnenosti pre profesiu televízneho komentátora si Bixente Lizarazu stále nájde čas na tréning džiu-džicu minimálne raz alebo dvakrát do týždňa.
Pri príležitosti zisku čierneho pásu sa Lizarazu vyjadril pre bjjee.com. „Budem sa držať brazílskeho džiu-džicu, je to krásna skúsenosť. Ide o súboj jedného proti jednému, nemáte za sebou podporu svojich priateľov ako vo futbale. Je to blízke boju o prežitie, zvyšuje to moje sebavedomie. Niekedy si myslím, že by bolo skvelé priniesť túto skúsenosť do futbalu, nie však ako tréner. Možno ako manažér?“
Leon McKenzie
FOTO: butterflyboxing.com
Narodil sa do boxerskej rodiny. Jeho otec Clinton bol britským i európskym šampiónom vo velterovej váhe, strýko Duke je majstrom sveta v troch váhových kategóriách. Leon sa však vybral cestou profesionálneho futbalistu.
„Ako osemročný som začal hrať futbal. V 15-stich som podpísal zmluvu s Crystal Palace a musel som urobiť rozhodnutie medzi futbalom a boxom. Vybral som si futbal. Neľutujem to, pretože som prežil osemnásť solídnych rokov na najvyššej úrovni,“ povedal Leon McKenzie v rozhovore s Paulom Wheelerom pre Boxing News magazine.
Londýnsky rodák Leon McKenzie hral okrem Crystal Palace v kluboch, ako Fulham, Peterborough United, Norwich City, Coventry City či Charlton Athletic. Jeho poslednou futbalovou zastávkou bol v sezóne 2012-13 tím Corby Town. Počas svojej kariéry strelil z pozície útočníka 115 gólov v 393 zápasoch.
Leon McKenzie si v roku 2009 prešiel vážnou životnou krízou a pokúsil sa o samovraždu. Zachránil ho jeho otec. Lekári konštatovali, že ak by si dal o jednu alebo dve tablety viac, už by sa nemusel prebudiť. Práve boj proti depresii je jedným z motívov boxerskej kariéry, ktorú odštartoval pred štyrmi rokmi ako 35-ročný. McKenzieho pôsobí aj prostredníctvom boxu ako akýsi ambasádor boja s duševnými problémami. Svojím príbehom a vyjadreniami sa snaží pomáhať ľudom, ktorí majú podobné ťažkosti ako on. „Chcem inšpirovať ľudí. Bojujem za veľa ľudí. Ľudí, ktorí bojujú alebo tých, čo nekonajú príliš dobre. Ak by som mal byť úplne úprimný, pripustil by som, že budem mať stále zlé dni. Klamal by som, keby som tvrdil, že som úplne uzdravený. Ale učím sa, ako to zvládať. Snažím sa, deň čo deň. Bojujem v ringu aj mimo neho,“ vyznal sa Leon McKenzie pre independent.co.uk.
McKenzieho bilancia v ringu do dnešného dňa je nasledovná: osem víťazstiev (z toho tri K.O), jedna prehra, jedna remíza. V novembri minulého roku bojoval o anglický titul v super strednej váhe. Proti Smyleovi však neuspel a zaznamenal premiérovú prehru v boxerskej kariére.
Fabien Barthez
FOTO: ouest-france.fr
Fabien Barthez sa ako futbalový brankár tešil z veľkých úspechov. Na klubovej úrovni získal dva francúzske a dva anglické ligové tituly, ako i ušatú trofej pre víťaza Ligy majstrov. Takisto sa podieľal na triumfoch francúzskeho národného mužstva na majstrovstvách sveta 1998 a majstrovstvách Európy v roku 2000. Spoločne s Angličanom Shiltonom je držiteľom rekordu v počte udržaných čistých kont na záverečných turnajoch svetového šampionátu. Barthez neinkasoval v desiatich dueloch majstrovstiev sveta.
Rodák z Lavelanet definitívne ukončil futbalovú kariéru pred desiatimi rokmi. V roku 2008 už rozbiehal kariéru vo svete motošportu a postupne sa zúčastnil viacerých motoristických podujatí. Jeho prvé víťazstvo prišlo v roku 2012 na okruhu Circuito de Navarra v severnom Španielsku. V nasledujúcom roku ovládol na Ferrari francúzsky šampionát GT spoločne s Moullin-Traffortom.
„Vždy ma fascinoval svet motošportu, aj keď som hrával futbal. Chcel som pochopiť, aký je to v aute pocit. Musel som počkať do konca mojej profesionálnej futbalovej kariéry, aby som to vyskúšal. Nie je to ako futbal. Stále môžete byť dobrý, aj v 35 rokoch, čo bol vek, keď som prestal hrať,“ cituje slová Fabiena Bartheza portál express.co.uk.
V roku 2014 sa Barthez premiérovo predstavil na podniku 24 hodín Le Mans. So svojím tímom dosiahol 29. miesto v celkovej klasifikácii a 9. priečku v triede LMGTE Am. Na legendárnom motoristickom podujatí nechýbal dnes 46-ročný Francúz ani v rokoch 2016 a 2017. Oba ročníky absolvoval v tíme Panis Barthez Competition, ktorý založil s bývalým jazdcom F1 Olivierom Panisom. Kým vlani skončilo toto zoskupenie na celkovej dvanástej pozícii, tento rok vo výsledkovej listine chýbalo, keďže náročné preteky nedokončilo.
FOTO: frontsmother.com, mma.uno, mirror.co.uk (koláž)