V aktuálnej sezóne patrí medzi najlepších slovenských hokejistov. S dvadsiatimi bodmi je štvrtým najproduktívnejším hráčom českej extraligy. Tomáš Marcinko v rozhovore pre Presilovku spomína na zámorské časy, porovnáva českú a slovenskú ligovú scénu, hodnotí skúsenosť s hokejom v Číne a vyjadruje sa aj na margo olympiády či zmien vo vedení reprezentácie.

29-ročný stredný útočník je odchovancom košického hokeja. Ako junior odišiel za veľkú mláku, kde strávil šesť sezón, no sen o NHL si nesplnil. Po návrate do Európy hral vo Švédsku, za materské Košice a takisto českú extraligu, do ktorej sa pred aktuálnou sezónou vrátil po ročnej anabáze v KHL v drese čínskeho klubu Kunlun Red Star. Aktuálne je oporou HC Oceláři Třinec, s klubom sa mu darí v domácej súťaži aj v hokejovej Lige majstrov.

V drese seniorskej slovenskej reprezentácie sa predstavil na ZOH 2014 v Soči a na dvoch svetových šampionátoch – v rokoch 2014 a 2016.

Nesplnený sen o NHL, no množstvo nadobudnutých skúseností

Zámorskú kariéru ste odštartovali v kanadskej juniorke OHL, kde ste odohrali dva ročníky. Ako si spomínate na tie časy?

Bolo to príjemné obdobie. Odchádzal som, keď som mal sedemnásť rokov a nevedel som, do čoho idem. Vedel som však, že to bude kvalitná liga a veril som, že ma to posunie vpred. Bola to obrovská skúsenosť v relatívne mladom veku. Spoznal som tam veľa nových vecí a načerpal množstvo skúseností, ktoré sa mi neskôr v kariére, ale aj v živote zišli.

V druhej sezóne ste sa stali dokonca kapitánom tímu Barrie Colts. Prekvapilo vás to?

Nečakal som to. Pamätám si, že som prišiel naspäť do klubu z juniorských majstrovstiev sveta, niekedy po novom roku, a tréneri mi oznámili, že padla takáto voľba. Vyšlo to na mňa, dostal som hlasy od chlapcov. Veľmi som si to vážil a bola to pre mňa pocta. Na druhej strane, nie je to vždy len o tom – byť kapitánom.

Nasledujúce štyri ročníky ste strávili v Bridgeport Sound Tigers, farmárskom tíme New Yorku Islanders, ktorý vás draftoval. Ako hodnotíte tieto sezóny?

Bol to ďalší krok v kariére, po ktorom mal nasledovať vysnený cieľ – NHL. Aj tieto ďalšie štyri roky v zámorí mi dali veľmi veľa. Posunuli ma ďalej ako hráča, aj ako osobu. Boli tam, samozrejme, aj horšie a ťažšie momenty. Vždy si však treba zobrať pozitívne skúsenosti a, naopak, poučiť sa z tých horších, o čo som sa snažil. Každý mladý hráč, ktorý ide z Európy do Ameriky, má cieľ dostať sa do NHL. Bohužiaľ, mne sa to nepodarilo. Všetko zlé však bolo na niečo dobré.

Mohlo by sa vám páčiť: Simon Després o ročnej pauze: Cítil som sa ako laboratórna krysa

Čím si vysvetľujete skutočnosť, že ste počas štyroch rokov strávených v AHL nezasiahli ani do jedného zápasu najkvalitnejšej ligy sveta?

To keby som vedel... Ťažko povedať, zrejme vtedy niečo do seba nezapasovalo. Je to skôr otázka na ľudí, ktorí o tom rozhodovali. V každom prípade, vždy som sa snažil ukázať, čo je vo mne, obzvlášť počas tých štyroch rokov. Samozrejme, človeka to zamrzelo, keďže tam bol pre ten cieľ – dostať sa do NHL, no nedopadlo to tak, ako sníval a ako si želal.

Po zámorskej epizóde kariéry ste sa vrátili do Európy, sezónu ste začali v najvyššej švédskej súťaži, ale za MODO Hockey ste odohrali len štyri duely. Prečo?

Podpísal som tam kontrakt s tým, že prvý mesiac bol ešte taký otvorený. Vzhľadom na fakt, že bola v tej sezóne v zámorí výluka, sa zmenila situácia aj v švédskej lige. MODO by sa dalo prirovnať k Trenčínu, pochádza odtiaľ veľa hráčov NHL, ktorí sa tam chceli počas výluky vrátiť. Mali teda z čoho vyberať, na mňa padlo to, že som musel odísť. Neostávalo mi nič iné – len sa tomu prispôsobiť a hľadať ďalšie pôsobisko. Vyšlo to na domáce Košice.

Sezóna na netypickej hokejovej adrese

V Košiciach ste strávili dve sezóny, pričom jedna z nich bola majstrovská. Potom ste sa presunuli do Pardubíc, kde ste hrali taktiež dva roky. Pred minulou sezónou prišla ponuka z exotickej hokejovej destinácie – Číny. Spomeniete si na vašu prvú reakciu?

Prvotne ma upútal fakt, že je to konkrétna ponuka z KHL, čo sa mi veľmi pozdávalo. To mužstvo bolo zvláštne tým, že je z nehokejovej krajiny. Rozmýšľal som aj nad tým, ako to bude vyzerať a fungovať, ale najväčšiu rolu pri rozhodovaní zohrala skutočnosť, že ide o KHL. Bol som veľmi rád, že som dostal takúto ponuku a šancu.

Váš názor na projekt Kunlun Red Star?

Všetci, ktorí sme tam išli, sme si boli vedomí toho, že sa začína niečo nové, špecifické pre hokejový svet a KHL. Hokejový rozvoj už v dnešnej dobe funguje aj v krajinách, o ktorých by ľudia doteraz v takýchto súvislostiach ani neuvažovali. Vieme, že keď si Číňania zaumienia, že chcú niečo dosiahnuť, idú si za tým a väčšinou to aj dosiahnu. Robia to najmä s ohľadom na olympiádu, ktorú budú o pár rokov hostiť. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako im to pôjde ďalej.

Ako hodnotíte túto skúsenosť?

Jednoznačne pozitívne, som za ňu rád, hoci sa vyskytli aj menej príjemné momenty. Nie všetko na začiatku fungovalo tak, ako malo, ale boli to viac-menej len maličkosti, ktoré sa neskôr doladili. Nikto z hráčov to nijako neriešil a nerobil problémy. Vedeli sme, že sa tam všetko buduje úplne od nuly. Boli sme však trpezliví, rovnako tak ľudia okolo nás.

Ako sa vám žilo v najľudnatejšej krajine sveta?

Bolo to niečo úplné iné, iná kultúra. Samozrejme, nové kultúru a nové správanie ľudí zažijete, aj keď sa presuniete len v rámci Európy, napríklad do severských krajín, ale Čína bola ešte viac iná. Život tam však bol príjemný. Veľa voľného času nebolo, keď sa nejaký našiel, snažili sme sa ho využiť naplno a myslím, že sa nám to aj darilo. Trávili sme ho napríklad spoznávaním miest, v ktorých sme pôsobili.

Absolvovali ste po minulej sezóne komunikáciu s Kunlunom ohľadom predĺženia vašej spolupráce?

Zhruba osemdesiat percent mužstva tam malo zotrvať, čo nám bolo povedané aj po sezóne. Ale potom sa tam zmenil tréner, zobrali si čas na rozmyslenie a nakoniec zostali z tých osemdesiatich percent dvaja-traja hráči. Človek to však vie pochopiť, taký je hokejový život, stáva sa to kdekoľvek.

Vynikajúca forma v Třinci a férové gesto

Pred aktuálnou sezónou ste sa vrátili do českej ligy, hrávate za HC Oceláři Třinec. Tamojšie hokejové zázemie si zvyknú hráči pochvaľovať.

S tým názorom môžem len súhlasiť. Všetko je na vysokej úrovni. Hráč, ktorý tam hrá, sa môže sústrediť výhradne na hokej. Veci okolo fungujú na sto percent.

To, že vám Třinec ako hokejové pôsobisko sadol, zrejme potvrdzuje fakt, ako sa vám darí v doterajšom priebehu sezóny.

Myslím si, že áno. Avšak ešte je za nami len prvá štvrtina súťaže. Najpodstatnejšie je konečné umiestnenie tímu. Môžete totiž nazbierať aj sto kanadských bodov, no keď skončíte ako tím deviaty, nie je vám to nič platné. Tak to beriem, i keď ma, samozrejme, teší, že sa mi darí tiež individuálne.

DSC_6756.jpg FOTO: Marian Ježowicz/hcocelari.cz

Vy ste skôr defenzívny typ útočníka. Čím to je, že momentálne zbierate toľko kanadských bodov?

Ťažko povedať, nejako sa nad tým ani nezamýšľam. Asi som v správny čas na správnom mieste a takisto mám výborných spoluhráčov.

Pred pár týždňami ste zaujali priznaním, že gól ste nevsietili vy, ale váš spoluhráč, čím ste sa obrali o hetrik. Toto rozhodnutie vás nakoniec možno preslávilo ešte viac, ako keby ste boli strelcom hetriku.

Asi je to pravda. Dostalo sa to do médií, preto o tom hovorilo viac ľudí. Na druhej strane, nie je to úplná rarita. Veľa chlapcov to tiež robí. Treba priznať, keď hráč nestrelí gól, jednoducho by to tak malo fungovať. Ale taktiež mi neprislúcha hrať sa teraz na niečo za to, že som to priznal.

Ako vnímate, že ste získali honor najlepšieho hráča českej extraligy v mesiaci september?

Potešilo ma to, no aj príjemne prekvapilo. Ani som nemal prehľad, že sa niečo podobné vyhlasuje. Samozrejme, takéto veci vždy potešia.

Třincu sa zatiaľ darí v domácej lige a má za sebou aj úspešnú cestu základnou skupinou hokejovej Ligy majstrov, z ktorej postúpil do osemfinále, kde narazí na Malmö Redhawks. Aký je váš pohľad na túto súťaž i vaše pôsobenie v nej?

Mne sa tento projekt vždy pozdával. Sme radi, že sme postúpili do ďalšieho kola, čo bol náš prvotný cieľ. Teraz sa pokúsime ísť ďalej, aj keď nás čaká ťažký súper zo Švédska. Jedného sa nám však podarilo zdolať v skupine, takže prečo by sme nemohli aj ďalšieho? Určite sa o to pokúsime. Nechceme hrať hokejovú Ligu majstrov len preto, aby sme sa jej zúčastnili, chceme dosiahnuť nejaký výsledok, za ktorým si ideme.

Slovenská Tipsport liga sa skvalitňuje

Máte skúsenosti s najvyššou súťažou na Slovensku aj u našich západných susedov. Aké sú najväčšie rozdiely medzi slovenským a českým ligovým hokejom?

Určite infraštruktúra. Štadióny v Česku sú, keď nie úplne nové, tak minimálne vynovené do takej podoby, že vyzerajú ako nové. Komfort pre priaznivcov je na väčšine štadiónov taký vysoký, že ľudia tam radi chodia, často aj rodiny s deťmi. Aj u nás majú nejakú stálu návštevnosť Košice, Nitra má skvelých fanúšikov, v Banskej Bystrici chodí na hokej veľa ľudí. Neplatí to však pre všetky štadióny a nie každý zimák na Slovensku vyzerá tak, ako by mal. To prostredie nie je také vrúcne, ako by mohlo byť. Ďalším rozdielom je marketing a podobné veci. Čo sa týka vecí mimo ľadu, tie sú v Čechách ďalej ako u nás.

Sledujete slovenskú Tipsport ligu?

Keďže som z Košíc, začínal som tam s hokejom a neskôr som za ne hral aj v áčku, tak ich sledujem aj teraz. Ale takisto aj všeobecné dianie v lige. Viem, že za posledné roky sa v nej všetko dvíha. Vypovedá o tom napríklad fakt, že je to teraz vyrovnanejšie, majstri sa menia a silných mužstiev je viac. Niektoré tímy sa pozviechali, ako napríklad Trenčín, ktorý nemal poslednú sezónu vydarenú, ale momentálne im to ide. Do ligy prichádzajú dobrí hráči, vracajú sa do nej tí, čo pôsobili niekde vonku – pomáhajú materským klubom a prospieva to i súťaži ako takej.

Myslíte si, že sa Tipsport liga posunula, odkedy zastáva jej vedúcu funkciu Richard Lintner?

Je to o viacerých faktoroch, nezovšeobecňoval by som to len na jednu osobu. On riadi ligu a stará sa o tie veci, o ktoré môže. Na tom, aby liga prosperovala, sa podieľajú taktiež ľudia, ktorí vlastnia kluby, sponzori, ktorí ich dotujú, a takisto pracovníci v jednotlivých kluboch. Určite ju však posúva vpred aj Richard Lintner. Vidíme to na rôznych aktivitách, napríklad zápas hviezd, ktorý u nás predtým niekoľko rokov nefungoval a oni to prinavrátili. Teraz prišli so skvelým nápadom – urobiť to medzi štyrmi ligami. Je to veľmi zaujímavý nápad, ktorý si určite získava popularitu aj medzi ľuďmi.

Nezabudnite si pozrieť: Marketingový manažér HKM Brumerčík: Chceme, aby mali zážitok diváci aj hráči

Nominácia na olympiádu príde len prostredníctvom kvalitných výkonov v klube

Vaším prvým veľkým turnajom v seniorskej reprezentácii boli olympijské hry 2014 v Soči. Do nominácie ste sa dostali ako jediný hokejista zo slovenskej ligy. Bolo to pre vás prekvapenie?

Určite áno. Pamätám si, že tam bolo vtedy množstvo kvalitných adeptov – či už chlapci z NHL, ale mali sme aj veľa zástupcov v KHL. Príjemne ma to prekvapilo, bol to veľmi silný moment v mojej kariére.

Olympiáda sa pre vás však skončila už po prvom zápase.

Keď som sa dozvedel, že končím už po prvom zápase, tak ma to veľmi škrelo. V živote sa však stávajú aj väčšie tragédie. Všetci, čo robíme šport, sme si vedomí toho, že zranenia – či už menšie alebo väčšie – sú jeho súčasťou. Jednoducho sa treba po nich postaviť, pokračovať ďalej a snažiť sa byť ešte lepší ako predtým.

Ďalšia olympiáda je na programe vo februári budúceho roku.

Je to ešte pomerne ďaleko, takže sa nad ňou veľmi nezamýšľam. Uvedomujem si, že šance dostať sa tam sú teraz väčšie ako v minulosti. Každý bude o miesto v nominácii tvrdo bojovať, takisto aj ja. Dostanem sa na ňu len prostredníctvom kvalitných výkonov v Třinci, na tie sa momentálne plne koncentrujem.

Pred touto sezónou sa udiali zmeny vo vedení reprezentácie. Čo na ne hovoríte?

Počas majstrovstiev sveta aj po nich bola búrka, takže tie zmeny sa čakali. Všetci veríme, že sa náš hokej posunie vpred. Na najvyšších postoch sú kvalitní ľudia, môžeme dúfať, že to bude lepšie a lepšie.

Aký dojem na vás zatiaľ urobil nový reprezentačný kouč Craig Ramsay?

Ťažko sa mi to hodnotí, keďže som ho zatiaľ nezažil na vlastnej koži. Z počutia a z toho, čo sa písalo, viem, že je to veľký odborník so skúsenosťami z NHL. Trénoval v najlepšej lige sveta a určite sa bude snažiť pretaviť a odovzdať nám svoje skúsenosti, aby sme sa zlepšili.

Prečítajte si tiež: Neprekonaný rekord NHL - nekonečné striedanie Alexeia Kovaleva

FOTO: Instagram/hcocelaricz