Jeho hlas neodmysliteľne patrí k zápasom našej hokejovej reprezentácie. Okrem hokeja sa martinský rodák venuje aj atletike či vodnému slalomu. Pavol Gašpar, ktorý je bezpochyby jedným z najpopulárnejších slovenských komentátorov, v rozhovore pre Presilovku poodhalil zákulisie tejto profesie, ako aj svojej kariéry.

Športové komentovanie – najťažšie i najkrajšie

Ako si spomínate na roky svojho štúdia na vysokej škole? Zbierali ste popri štúdiu aj nejaké praktické skúsenosti v médiách?

Od prvého ročníka štúdia na Katedre žurnalistiky FiF UK som externe spolupracoval so športovou redakciou Slovenskej televízie. Od skúsených novinárov ako Miro Michalech, Milan Michalič, Ivan Niňaj, Sveťo Košický, Miro Tomášik, ale aj od mladšej generácie ako Marcel Merčiak, Vlado Genda, Viktor Blažek či nebohý Miloš Kováč som sa učil v praxi.

Po úspešnom absolvovaní štúdia na UK v Bratislave ste nastúpili ako redaktor do STV. Ako sa vám podarilo prepracovať sa k práci komentátora?

Už počas štúdia mi aj vďaka spolupráci s redakciou bolo jasné, že komentovanie je vrchol práce športového redaktora. Takže som sa k nemu chcel prepracovať, hoci som mal k nemu spočiatku obrovský rešpekt. Stále platí, že je to najťažšia, ale aj najkrajšia forma práce každého športového novinára s mikrofónom.

Aké zápasy alebo podujatia ste komentovali ako prvé vo svojej kariére?

Hokejové zápasy som ako prvé odkomentoval počas štvrťfinálových sérií v sezóne 2002/2003. Boli to stretnutia Zvolen – Poprad a Trenčín – Skalica. Absolútnym komentátorským debutom bola atletická Európska liga tímov v Banskej Bystrici v júli 2002.

Ktoré chvíle považujete za zlomové?

Za najdôležitejšie okamihy považujem tie, keď som sa mohol učiť priamo od kolegov za mikrofónom. Obrovskou školou bolo komentovanie atletických MS 2003 v Paríži spolu s Alfonsom Juckom, keď som ho mohol deväť dní pozorovať pri práci a učiť sa od neho „online“. Pri komentovaní hokeja to zase bola práca s Matejom Hajkom a Milošom Kováčom. Od každého som sa snažil odpozorovať ich silné stránky, v ktorých vynikali. A doteraz je pre mňa vzorom profesionality pri tvorbe prípravy na každé podujatie Marcel Merčiak.

V priebehu rokov 2011 a 2012 ste pôsobili ako programový riaditeľ košického rádia Hornet, z ktorého vzniklo rádio Šport. Čo vám táto práca dala?

V Rádiu Šport som sa prvýkrát dostal do pozície človeka, ktorý má riadiť redakčný kolektív a koordinovať jeho prácu. Keďže som dovtedy takú skúsenosť nemal, tak to boli pre mňa mimoriadne cenné mesiace, keď som sa naučil veľa aj sám o sebe.

Ľudia vás poznajú najmä ako komentátora hokeja, no venujete sa aj vodnému slalomu či atletike. Ktorých významných podujatí ste sa ako komentátor týchto športov (vodného slalomu a atletiky) zúčastnili?

Vodný slalom som komentoval na štyroch OH za sebou, nepretržite od roku 2004 priamo z dejiska, rovnako ako SP či juniorské šampionáty, ktoré sa konali na Slovensku. Svetové či európske šampionáty sme väčšinou komentovali zo štúdia. Atletika okrem spomentých MS 2003 to boli aj MS 2007 a 2013, a viacero mítingov Zlatej/Diamantovej ligy. A samozrejme aj olympiády, som veľmi rád, že som sa po roku 2004 mohol k atletike v Riu vrátiť a spoločne s Alim Juckom slovom sprevádzať úžasný výkon Mateja Tótha na chodeckej 50-ke. Od svojich tradičných športov som si v tomto roku odskočil aj počas futbalového EURA ako moderátor štúdií, bola to mimoriadne zaujímavá a podnetná skúsenosť.

Šport je najmä zábava a netreba ho brať smrteľne vážne

V čom spočívajú silné stránky vášho komentovania? Vnímate vo svojom prejave niečo, na čom by ste chceli popracovať?

Je veľmi ťažké charakterizovať samého seba, to nechávam na druhých. Snažím sa vo svojom prejave namixovať správny pomer informácií, emócií, a keď to situácia umožňuje, aj uvoľneného prejavu. Odľahčená forma komentovania sa mi totiž veľmi páči, šport je predsa predovšetkým zábava a netreba ho brať smrteľne vážne. Pracovať treba vždy, neustále sa objavujú noví športovci či nové trendy v rôznych športoch, ktoré treba sledovať, aby som ich mohol priblížiť divákom.

Do akej miery je pre vás dôležitá príprava na zápas?

Veľmi dôležitá. Toto je fáza, ktorá sa vlastne nikdy nekončí, pretože nikdy neviete, kedy a ktorú informáciu budete potrebovať. Samozrejme, každý zápas má svoju fázu intenzívnej krátkodobej prípravy, keď si musím zhromaždiť všetky dostupné štatistiky, a usporiadať si údaje tak, aby mi netrvalo dlho ich v prípade potreby vyhľadať.

Venujete príprave rovnaký priestor, bez ohľadu na to, o aký zápas ide?

Ak ide o zápasy MS, tie idú rýchlo po sebe. Vždy na začiatku turnaja si treba pripraviť starostlivú a detailnú prípravu, ktorú si následne dobudujem na základe diania priamo na MS či OH. V prípade ligových zápasov základnej časti sa stáva, že tímy sa menia, komentujem ich v rozpätí niekoľkých týždňov, takže si treba pripraviť každý zápas osobitne. V play-off je to už podobné ako na kratších turnajoch.

S akými ohlasmi verejnosti na vašu prácu sa stretávate?

Ako každý komentátor. Pozitívne aj negatívne. Mojou snahou je, aby pozitívnych bolo viac, ale zároveň viem, že nikto sa nezavďačí úplne každému.

Máte, respektíve mali ste ako komentátor nejaký vzor?

Páči sa mi viacero komentátorov. Podľa mňa ťažko dostane divák kdekoľvek na svete lepší servis pri atletike, ako keď počúva Alfonsa Jucka. V hokeji sú to predovšetkým zámorskí borci, napríklad John Davidson, ktorý to dotiahol až na post generálneho manažéra a neskôr dokonca na prezidenta St. Louis Blues.

Aké vlastnosti by mal mať dobrý komentátor?

V prvom rade ovládanie spisovného jazyka. Dokonalá znalosť športu, ktorý komentuje. Schopnosť improvizovať, široká slovná zásoba, znalosť všeobecných reálií.

Čo považujete vo svojej profesii za najnáročnejšie?

Najnáročnejšia je najmä na čas a skĺbenie s rodinným životom. Športové udalosti sa koncentrujú najmä na víkendy, takže vtedy musíme vykonať ťažiskový objem práce. Napríklad rok 2016: play-off a prípravné zápasy pred MS spôsobili, že som bol rozcestovaný počas marca a apríla. Nasledovali MS v Rusku, ďalší mesiac mimo domova. Potom som sa na dva mesiace dostal domov, ale to bežalo futbalové Euro, počas ktorého som zastupoval Marcela Merčiaka vo funkcii šéfa športovej redakcie. A potom ďalší mesiac v olympijskom Riu. No a len čo sme sa vrátili, bolo treba expresne rýchlo pripraviť projekt vysielania ďalšej sezóny Tipsport ligy.

FOTO: Archív Pavla Gašpara