V drese Slovana odohral najviac zápasov a získal najviac bodov i asistencií. Klub si pred posledným zápasom v tomto roku uctil svojho historicky najproduktívnejšieho hráča Richarda Kapuša. Vyvesením pamätnej zástavy uviedol HC Slovan Bratislava bývalého kapitána do symbolickej klubovej siene slávy.

„Dnes to prebehlo veľmi dobre, som nadšený, ale hovorím - tie emócie a všetko, to ešte len príde,“ skonštatoval Richard Kapuš po uvedení. „Mal som belasé srdce, mám ho a budem ho mať, lebo som sa tu narodil. Odmalička, ako ma otec priviedol na hokej, na tento zimák, odvtedy ten pocit a tá atmosféra ostala vo mne. Keď som bol malý, dával som si také ciele. Raz by som chcel hrať na tomto štadióne za mužov, splnilo sa. Potom by som sa chcel niekde dostať... Tých splnených snov je viac.“

Konkrétnych hráčov, s ktorými sa mu najlepšie hralo počas kariéry, menovať nechcel. „Keby som odohral za Slovan dve, tri sezóny tak by som vedel povedať, ale vzhľadom na to, koľko som tu odohral a koľko hráčov kvalitných sa okolo mňa vystriedalo, tak veľmi nerád by som vyberal dvoch, troch či štyroch. Ja si myslím, že počas svojej kariéry som sa stretol s veľa vynikajúcimi hráčmi a vynikajúcimi ľuďmi a budem si ich pamätať navždy.“

Akúsi diskrétnosť si zachoval aj pri spomínaní na trénerov, ktorí mu najviac pomohli. „Ja si myslím, že počas mojej celej kariéry, nielen tej seniorskej, som stretol veľmi veľa trénerov a je len málo z nich, od ktorých si človek nedokáže nič zobrať.“

DSC_3470.JPG Foto: Presilovka/ Alžbeta Takácsová

Kapuš hrával za Slovan v československej lige, aj v tej slovenskej. O tom, či by si belasý dres obliekol v rámci KHL, nepochybuje. „Jednoznačne by ma to ešte lákalo a tým, že som si ju zahral, viem, aká je to liga. Ja som chcel ukončiť kariéru v drese Slovana, bohužiaľ, to je jeden z mála športových snov, ktoré sa mi nesplnili, ale - ako som už spomínal - čo bolí, to prebolí, takže to prebolelo a zahrať by som si myšlienkou zahral, ale nohy, ruky by už určite nestíhali.“

V priebehu kariéry sa vyskytli aj okamihy, ktoré mohli Kapuša posunúť iným smerom. Napriek tomu nič neľutuje a je so svojou hokejovou stopou, ktorú zanechal, spokojný. „Keď sme získali tretie miesto na majstrovstvách do 20 rokov ešte za Československo, vytvorili sme perfektnú prvú pätku - ja, Palo Demitra, Dávid Výborný, Honzo Vopat a František Kaberle. Päťka, ktorá podávala celý rok stabilné výkony a bola jedna z najproduktívnejších na MS. Prišli za mnou agenti z NHL, z Detroitu. Vtedy som si myslel, že mi patrí svet, tak som ich slušne vypoklonkoval s tým, že ja by som si chcel radšej zahrať ešte tu v Európe. Možno som si tú cestu do NHL zavrel aj sám, ale neľutujem to. Nikto mi nemôže potvrdiť, či by som sa tam presadil, nepresadil. Možno by som tam skončil ako nejaký farmový hráč. Možno by som vôbec nemal takú krásnu kariéru, ako som ju mal teraz. Niekedy sa nad tým pozastavím, ale určite to neľutujem.“

Hoci nie je najlepším historickým strelcom Slovana, o niekoľko významných gólov sa postaral. „Najdôležitejší gól na klubovej úrovni bol pre mňa rozhodujúci gól v piatom finále s Košicami, keď sme tu vyhrali po predĺžení a rozhodli sériu. V reprezentácii bol pre mňa taký pamätný proti Fínom, keď v Petrohrade nikto od nás nič nečakal a zrazu sme sa ocitli vo finále. Takže to sú také dva góly, ktoré si človek nikdy nevymaže.“

V otázke pôsobenia Slovana v KHL zastáva pozitívny názor k účasti klubu v zahraničnej lige, najmä kvôli fanúšikom. „Ja si stále myslím, že táto liga a Slovan v KHL má svoje opodstatnenie. Určite je veľa ľudí, čo mi bude protirečiť, ale každá minca má dve strany. Otvorene, ak by hral Slovan extraligu, na tomto zimáku by sme v živote, možno až vo finále videli takúto účasť fanúšikov, aká je tu pomaly každé kolo. Je to pre ľudí a ľudí to sem ťahá. Na druhej strane, Slovan by vypredával iné zimné štadióny. Nájsť nejaký kompromis sa momentálne asi nedá. Z finančných dôvodov zrejme Slovan nevie spraviť aj mužstvo, ktoré by hralo kvalitne slovenskú ligu. Je to tak, ako to je, a ja to rešpektujem. Myslím si, že pre ľudí je to dobré.“

FOTO: Presilovka/Alžbeta Takácsová