Bol začiatok februára 2011 a vyzeralo to tak, že poľský talent Robert Kubica má najlepšie predpoklady dosiahnuť v F1 najvyššie méty. Po úspešných sezónach v BMW Sauber a Renaulte sa hovorilo o jeho možnom prestupe k Ferrari, fanúšikovia i odborníci nešetrili slovami chvály. 6. februára sa však všetko zmenilo – na rally v Taliansku utrpel Poliak nehodu, ktorá, zdalo sa, navždy zničila jeho sen o ďalších úspešných rokoch v F1. Po siedmich sezónach mu však svitla nádej, že všetka energia, ktorú vynaložil na návrat k športu, nemusí byť márna.

Rodák z Krakova začínal svoju kariéru na dvore domu jazdou na starom aute pomedzi plastové fľaše. Neskôr mu rodičia kúpili motokáru, a tak od desiatich rokov vstúpil do poľského šampionátu, kde vyhral trikrát za šesť rokov. Na medzinárodné úspechy taktiež nemusel dlho čakať, a tak bol čas, aby v poslednom roku 20. storočia presedlal do monopostu. Nebola to síce diera do sveta, keďže bol len testovacím jazdcom vo Formule Renault 2000, no vyslúžil si miesto na ďalší ročník a taktiež podporu Renaultu.

V roku 2001 jazdil v talianskej aj európskej verzii šampionátu, no jeho najlepšími výsledkami boli pole position, najrýchlejšie kolo a po jednom pódiu. Zo sezóny 2002 si odniesol celkové druhé miesto z talianskej Formuly Renault 2000 a prišiel čas na postup do lepšej kategórie – konkrétne to bola Euroséria F3. Už tu sa však prejavila Poliakova smola na cestách – pri nehode si zlomil pravú ruku. O to pôsobivejšie bolo jeho víťazstvo v Nemecku, kde pre nedoliečené zranenia jazdil s osemnástimi skrutkami v ruke a fixáciou končatiny. Z pochopiteľných dôvodov mu body nestačili na lepšie ako 12. miesto. V tej istej sérii pokračoval aj v ďalšej sezóne, no skončil len siedmy. Čím však zaujal, bola pole position, druhé miesto a traťový rekord na legendárnych pretekoch v Macau.

V nasledujúcom roku poľský talent konečne naplno zažiaril, keď dominoval sérii Renault 3.5. Podčiarkol to ďalším výborným druhým miestom v Macau a rolou testovacieho jazdca tímu Renault v F1.

Pretekár BMW a šokujúce tretie miesto

V sezóne 2006 sa Kubica stal piatkovým jazdcom stajne BMW, no zrejme nikto neočakával, že postup príde tak rýchlo. Oficiálnym jazdcom bol v tom čase majster sveta Jacques Villeneuve, ktorého kariéra bola v hlbokom úpadku a nespokojnosť sa stupňovala. Šesť pretekov pred koncom sezóny sa Kanaďan rozhodol dať Formule 1 okamžité zbohom. Voľba jeho náhrady bola jasná a naši severní susedia mali prvého pretekára v F1, ktorý sa ani nemohol uviesť do tohto nablýskaného sveta lepšie ako tretím miestom na legendárnej Monze – hneď v treťom závode kariéry! Asi nikoho neprekvapilo, že v BMW ostal aj ďalšiu sezónu. Okrem pôsobivého celkového 6. miesta si pripísal na svoje konto aj ďalšiu nehodu. Na VC Kanady vyviazol zo situácie, pri ktorej sa všetkým zatajil dych a keby sa stal takýto incident o niekoľko rokov skôr, jazdec by zahynul. Lekári mu odporučili vynechať nasledujúce preteky, VC USA, a tak otvoril dvere do F1 dnes štvornásobnému majstrovi sveta Sebastianovi Vettelovi.

Hovorí sa, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Pri Kubicovi to platilo určite. Ročník 2008 bol najúspešnejší z celej jeho kariéry. Na pódiu sme ho zaregistrovali až sedemkrát. Trikrát bol tretí (VC Bahrajnu, VC Európy, VC Talianska), dva razy prišiel do cieľa hneď za víťazov (Malajzia, Monako, Japonsko) a v Kanade, rok po svojej vážnej nehode, si pripísal prvé a, žiaľ, aj posledné prvenstvo v kariére, čo mu vynieslo celkové 4. miesto v šampionáte. Vyššie umiestnenia nemal už možnosť dosiahnuť.

BMW nezvládlo ďalšiu sezónu optimálne, auto bolo slabé a aj napriek druhému miestu na VC Brazílie, skončil Kubica v celkovej kvalifikácii na 14. pozícii. Poliak ukázal zmysel pre načasovanie, keď sa rozhodol tím opustiť. Ten o niečo neskôr ohlásil svoj odchod z F1.

Návrat do Renaultu

V roku 2010 sa Robert Kubica vrátil do stajne, ktorá naštartovala jeho kariéru – Renault F1 Team. Začiatky boli však veľmi neisté – po neslávne známej afére Crashgate sa v tíme menilo vedenie a zmluvy sa zrazu zdali len kusmi papiera. Našťastie, Poliak si pozíciu zachoval aj napriek tomu. Nebola to taká úspešná sezóna, akú by si možno predstavovali, s troma pódiami, no konzistentná jazda talentu z Krakova pútala pozornosť najlepších stajní, vrátane Ferrari. Uznávaní novinári ho označovali za jedného z najlepších, ak nie aj najlepšieho pretekára vtedajšieho štartového roštu. Nádeje na miesto v Maranelle sa rozplynuli po predĺžení kontraktu Felipeho Massu, no Renault, od ďalšej sezóny Lotus, si Kubicu poistil až do roku 2012.

Táto zmluva ale stratila význam 6. februára 2011. Po predsezónnych testoch sa poľských jazdec rozhodol skrátiť si čakanie na F1 účasťou na rally Ronde di Andora. Nezvládol však jazdu vo svojej škode fabii 2000 a vozidlo doslova napichol na kovové zvodidlá. Jeho spolujazdec vyviazol bez vážnejších zranení, Kubica ostal zakliesnený v aute viac ako hodinu. Po prevoze do nemocnice bolo oznámené, že utrpel veľkú stratu krvi, komplikovanú zlomeninu pravého lakťa, ramena a nohy, no hlavne čiastočnú amputáciu v oblasti predlaktia. Dva tímy lekárov bojovali o jeho život a záchranu jeho končatín v sedemhodinovej operácii, ktorá bola úspešná. Ostatné zranenia si vyžiadali dva ďalšie zákroky.

Smola, smola, smola

Okamžite bolo jasné, že sezóna 2011 a možno aj celá kariéra pre poľský talent skončila, hoci všetci dúfali v zázrak a sympatickému jazdcovi želali to najlepšie. Jedným z tých, ktorí zdôrazňovali nielen Kubicove jazdecké kvality, ale aj tie ľudské, bol aj dvojnásobný majster sveta Fernando Alonso.

Zdalo sa, že Krakovčan sa plánuje vrátiť k jazdeniu v roku 2012, no jeho neskôr až povestná smola ho opäť raz dobehla – v januári sa pošmykol na ľade a opäť si zlomil pravý členok, čo ho stálo takmer celú sezónu. Trpké mesiace si nakoniec vylepšil výhrou na Rondo Gimitolo di Lana v rámci šampionátu WRC.

V sezóne 2013 oznámil svoj návrat k pretekárskemu športu v oblasti rally. Pôsobil v šampionátoch European a World Rally 2. Druhý menovaný sa mu podarilo aj vyhrať, zásluhou triumfov v Grécku, Taliansku či Nemecku. Taktiež sa zúčastnil testov s Mercedesom, no tie preukázali smutnú realitu – poškodenia jeho ruky boli natoľko vážne, že obmedzenia, ktoré mu po nich ostali, mu už nedovoľovali pilotovať monopost F1, aspoň nie na všetkých okruhoch.

V znamení úspechov aj nehôd

V roku 2014 teda pokračoval v rally. Získal trofej Ice Maser za medzinárodné podujatie vo Fínsku a zotrval v rovnakých sériách, ako v predošlom ročníku, no tentoraz bez výraznejších úspechov. Kubicu to muselo mrzieť o to viac, že potrebnú rýchlosť mal, no nedokázal ju pretaviť do výsledkov. Naviac zaznamenal opäť niekoľko nepríjemných nehôd, medzi inými aj pád z kopca pomedzi stromy, pričom sa jeho auto zastavilo až v potoku prevrátené na strechu. Chuť si napravil aspoň na Monza Rally Show, kde porazil Valentina Rossiho.

V rokoch 2015 a 2016 bol opäť súčasťou World Rally Championship, no zúčastnil sa aj 12 hodín Mugello, GT3 a Renault Sport Trophy.

Sezóna 2017 znamenala zmenu. Rally vymenil za World Endurance, pridal testy Formuly E na Doningtone s cieľom zúčastniť sa pretekov v New Yorku. Najzaujímavejším bodom roka boli nepochybne testy s monopostom F1 tímu Renault na okruhu Ricardo Tormo. Kubica nesklamal, stále boli jeho výkony presvedčivé. Tak isto sa predstavil aj na festivale v Goodwoode a jeho priaznivcov určite tešili aj špekulácie o jeho výmene za Jolyona Palmera, ktoré však na pravde zrejme nestoja, keďže stajňa odmietla aj reči o možnom angažovaní Poliaka v budúcej sezóne.

Robert Kubica ukázal, že aj z nepriaznivých okolností sa dá vyťažiť maximum a vrátiť sa do vrcholovej formy. Žiaľ, jeho účasť v F1 je pravdepodobne už definitívne minulosťou, no určite má potenciál ukázať svoj nesporný talent v iných odvetviach motoristického športu.

FOTO: Facebook/Robert Kubica