Má bohaté skúsenosti z Blízkeho východu, kde pôsobil v tamojších futbalových kluboch. Na Slovensku sa stará o kondičnú pripravenosť basketbalistov Interu Bratislava a spolupracuje so slovenskými futbalistami z rakúskej ligy. Peter Čiernik ako fyzioterapeut ponúka svoje služby aj verejnosti vo vlastnej klinike. V rozhovore vysvetľuje, čo je dôležité v kondičnej príprave a prečo je kľúčové nezanedbávať regeneráciu.

Kondičná príprava športovcov

Najviac skúseností ste nazbierali v Spojených arabských emirátoch počas 14 rokov, kde ste pôsobili ako športový fyzioterapeut futbalistov, ktorí počas vašej éry dokázali dvakrát triumfovať v lige a raz v pohári. Aký je kľúč k úspechu?

Prišiel som do klubu, ktorý bol rozbehnutý, no ako to zvyčajne býva, niekedy prichádza aj pád. Došlo k hráčskej obmene, pričom sa striedali taktiež tréneri. Každý z nich priniesol svoje myšlienky a systém, ktorý nebol vždy adekvátny pre aktuálny tím.

Aby sme vyhrali titul po ôsmich rokoch, všetko muselo do seba zapadnúť. S tým súviseli aj zmeny, ktoré som vyžadoval. Medzi nimi bolo napr. zavedenie regeneračnej linky, čo znižovalo počet zranení a hráči sa naučili, ako sa dokážu optimálne zregenerovať.

Prečo ste sa rozhodli ísť práve do takejto krajiny?

Pracoval som v kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach a dostal som ponuku, či by som nešiel pracovať do Emirátov. Keď som si to premyslel, bolo mi jasné, že za nejaký čas si dokážem našetriť na byt... Dôvodom bola najmä finančná stránka. Ani som však netušil, že ma to profesne i osobnostne posunie veľmi dopredu. Vôbec toto rozhodnutie neľutujem.

V čom spočívala vaša náplň práce?

Prebudovať systém, zaviesť nové metodiky. Mojím cieľom bolo, aby si tamojší futbalisti osvojili systém, vďaka ktorému mohli zlepšovať svoje výkony. Samozrejme, ľahšie sa dá ovplyvniť mladší hráč ako skúsený futbalista hrajúci dlhšie.

Pracovali ste aj pre klub šejka Mansoura v Abu Dhabí, kde ste boli taktiež úspešný, no museli ste zmeniť niektoré veci. Aké zmeny nastali a prečo?

Chýbal im akýsi koncept alebo tvár regenerácie, čo bolo mojou úlohou. Bolo to obdobie, keď som v Spojených arabských emirátoch pôsobil už trinásť rokov a pohrával som sa s myšlienkou, že sa vrátim späť na Slovensko. Oni to v klube vedeli a v priebehu tridsiatich minúť sa ich ponuka znásobila, čomu som spočiatku neveril. Preto som vymenil pôsobenie v Dubaji za Abu Dhabí.

Takže som sa dal do toho, pričom šejk mi povedal, že ak neprinesiem titul, vyhodí ma. Súhlasil som a podarilo sa „double“ (liga aj pohár – pozn. red.), v čo som vnútorne pevne veril.

„Snažil som sa učiť chlapcov, aby počúvali samých seba.“ FOTO: Marek Demeter

SAE sú iné ako Slovensko, do akej miery ovplyvňovala geografická poloha kondičnú prípravu? Museli ste ju prispôsobovať, „šiť“ na mieru prostredia?

Dokonca na každého hráča samostatne. Vplývajú na to klíma, genetika či reagovanie na tréningový proces. Taktiež do toho spadá mentálna príprava, pretože niekto môže byť skvelý športovec, ktorý však príde na ihrisko a vyhorí.

Snažil som sa učiť chlapcov, aby počúvali samých seba. Kedy sa cítim unavený, kedy prichádza únava... Otázky a odpovede. Neskôr sa sami naučili, kedy potrebujú regeneráciu, čo bolo pre ich vývoj skvelé.

Prípravu pred novou sezónou sme vždy absolvovali v Európe, pretože v tamojších podmienkach počas letných mesiacov sú futbalové tréningy i zápasy pre organizmus veľmi náročné.

Spolupracovali ste teda aj s mentálnym koučom, ktorý by sa staral o psychické blaho futbalistov?

Nie, pretože oni sa spoliehajú na vieru. Niekedy som si však pozíciu mentálneho trénera vyskúšal tiež.

Bez ohľadu na to, o aký šport ide, dá sa samotná kondičná príprava na športový výkon rozdeliť na nejaké fázy (kroky)? Čo k tomu patrí?

Prvou fázou je absolvovanie výkonnostných testov, kde sa zameriavame na odrazovú silu, svalové vlákna, technickú stránku. To je v prípade nového trénera, ktorý svojich hráčov zo začiatku nepozná. Nasledujú dvojfázové tréningy a samotná regenerácia.

Na Slovensku zastrešujete basketbalistov Interu, pod vaším vedením taktiež pôsobia slovenskí futbalisti z rakúskej ligy. Obom teda poskytujete kondičný servis a fyzioterapiu. V čom sa líšia basketbalisti a futbalisti z hľadiska kondičnej pripravenosti?

Myslím si, že v objeme pľúcnej kapacity. Basketbal je skôr ako hokej, kde môžete striedať, avšak pri futbale treba mať vyššiu pľúcnu kapacitu. Z hľadiska ihrísk je vzdialenosť medzi košmi menšia, ale sú to športovci, ktorí sú väčší, vyšší, môžu vynaložiť viac energie a spotrebujú väčšie množstvo kyslíka.

Dokážete podľa výkonov v tréningových procesoch „predvídať“, že onen hráč bude čoskoro zranený, ak má v tréningu zjavný deficit? Ak áno, ako sa tomu dá zabrániť?

Zvyčajne ide o hráčov, ktorí sa už sťažujú. Ale nedá sa to celkom predpovedať.

S akými zraneniami sa stretávate najčastejšie?

Hlavne členky, kolená alebo chrbát. V prípade basketbalu a futbalu sú zranenia veľmi podobné.

Regenerácia je prevencia proti zraneniam

Aby sa športovci vyhli zraneniu, a teda rekonvalescencii, pravdepodobne veľmi radi využívajú regeneráciu. Ako vyzerá v praxi?

Po každom výkone sa vylučujú toxíny. Ak sú športovci dobre kondične pripravení, majú istú únavu, tak ja odporúčam jemný výklus do spotenia.

Potom už nastupujú klasické regeneračné procedúry, ako je teplo a chlad. Nezáleží na tom, v akom meradle, ja však odporúčam vodu. Môže byť aj sauna, no nie každému vyhovuje. Ale horúca voda pôsobí priamo na kožu, dochádza k otvoreniu ciev a nasleduje studený vodný kontrast. Ideálne je celý proces na záver podporiť profesionálnu masážou (subaquálna alebo klasická).

Dalo by sa povedať, že vďaka regenerácii môže športovec vykonávať svoju činnosť dlhšie?

Určite áno a je to prevencia proti zraneniam. Ak je nejaká časť oslabená alebo viac namáhaná, napr. aj v prípade zle zaviazaných tenisiek, môže vzniknúť chronický zápal, z ktorého to môže pokračovať do vážnejších zranení.

Je možné, že by sa športovec „preregeneroval“? Aké by boli dôsledky?

Jasné. Ale skôr by som to nazval, že športovec stratí svalový tonus, ktorý nevyhnutne potrebuje počas svojho výkonu, aby bol pevný. On potrebuje, aby boli jeho svaly ako tlmiče.

Musí športová regenerácia prebiehať vždy pod odborným dohľadom?

Malo by to tak byť. Niekedy však naozaj stačí iba horúca, resp. studená procedúra.

Čo v prípade športovcov znamená posttraumatický stav, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v období po zranení?

Prvá otázka každého športovca je, kedy začnem hrať. Vtedy treba byť veľmi opatrný. Ani ja, ani lekár nie sme všemohúci a u každého to prebieha inak. Je potrebné ho psychicky povzbudzovať a vysvetľovať, že vždy sa preňho urobí maximum, aby sa v čo najkratšom čase a v plnej sile, dostal na ihrisko.

Nechcem púšťať športovcov do hry, ak oni sami nie sú stotožnení s tým, že sú pripravení a že majú zranenie už pod kontrolou.

„Všetci môžeme tvrdo trénovať, ale niekomu to napriek všetkému môže ísť lepšie. Je to genetika.“ FOTO: Marek Demeter

Športovci trénujú napriek zraneniam

Ako sa dajú využiť vrodené danosti/prednosti, ako v prípade Michaela Phelpsa?

Ak niekto má takýto dar, treba sa oň starať. Všetci môžeme tvrdo trénovať, ale niekomu to napriek všetkému môže ísť lepšie. Je to genetika. Navyše, takýto športovec potrebuje príkladnú starostlivosť, aby bol ako „v bavlnke“ a neustále zlepšoval svoje výkony.

Tomáš Rosický je povestný svojimi neustálymi zraneniami. Pauzoval 1011 dní, čo je 2,76 roka (07/08 – 15/16). V čom vidíte príčiny?

Práve on je z tých hráčov, ktorí tvoria hru, a v Anglicku nikoho nešetria. Súper neustále a v súčasnosti veľmi rýchlo pozične dostupuje a tým, že v Arsenale už mal nejaký vek, končilo sa to tak, že nestihol prihrať a faulovali ho. Jednoducho, v Dortmunde bol mladší. Škoda, že zranenia ho brzdili počas jeho rozkvetu. Pre mňa to bol taký európsky Messi.

Práve jeho bývalý klub Arsenal Londýn mnohokrát trpel absenciou niekoľkých hráčov pre zranenia. Kde môže byť problém?

Majú svoju koncepciu a keď nebudú vyberať hráčov, ktorí sú dostatočne psychicky a fyzicky pripravení, jednoducho mužstvo nezložia.

Avšak, ak je to možné, športovci musia trénovať napriek zraneniu. Vtedy ide o tzv. kompenzačné cvičenia. Dá sa to nazvať ako aktívny odpočinok. Počas tohto obdobia robí športovec všetko, čo môže, kde sa nezaťažuje zranená časť. Môžeme napr. zafixovať koleno, ale on musí pracovať na iných partiách, musí sa to hýbať. Krvná cirkulácia je nevyhnutná. Inak by sa mohla regenerácia predĺžiť.

Väčší výdaj ako príjem

Ste zakladateľom rehabilitačného zariadenia Fit Clinic, kde ponúkate rozličné služby aj pre nešportovcov. Čo radíte bežným ľuďom, ktorí by radi zostali vo forme?

Správam sa k nim rovnako ako k vrcholovým športovcom. Každý z nich má svoj vrchol. Mal som pani, ktorá nemohla vyjsť na prvé poschodie bez výťahu, teraz nemá problém. To sú tie ciele. Ja sa pokúšam spolu so svojím tímom vrátiť ľudí v čo najkratšom čase do života.

Chcem ich naučiť starať sa o seba – ako použiť „vlastnú činku“, čo je ich telo.

Stačí striedať športové výkony/činnosti s pravidelnou regeneráciou (napr. v saune) a dobrou životosprávou na dosiahnutie dobrej kondície a zdravého organizmu?

Treba sa riadiť zásadou, koľko kalórií človek prijme a koľko odovzdá. Je potrebné, aby bol väčší výdaj ako príjem, plus kvalitná regenerácia. Každý jeden človek si to zaslúži.